A má to všetko ešte vôbec zmysel…?

Keď si odmenu pomýlime so zmyslom

Žijeme v dobe, ktorá ponúka množstvo odmien – úspech, uznanie, peniaze či popularitu. No nie všetko, čo nás odmeňuje, dáva nášmu životu skutočný zmysel. Tento text je zamyslením nad tým, prečo sa tieto dve veci tak ľahko zamieňajú – a aké dôsledky to môže mať pre náš život.

Existujú chvíle, keď sa človek na chvíľu zastaví a položí si jednoduchú otázku:
Prečo vlastne robím to, čo robím?

Nie je to otázka len pre filozofov. Prichádza celkom obyčajne – večer po práci, počas dlhej cesty autom alebo v tichu, keď konečne na chvíľu utíchnu všetky povinnosti a na chvíľu zatvoríme oči.

Práve v takých chvíľach si niekedy uvedomíme zvláštnu vec: že veľká časť nášho úsilia smeruje k odmenám.

Odmenou môže byť napríklad uznanie alebo povýšenie v práci.

Samozrejme, univerzálnou odmenou sú peniaze. Obdiv rodiny, priateľov, susedov.

Alebo len tichý vnútorný pocit, že sme niečo dosiahli.

Na odmenách nie je nič zlé. Človek ich potrebuje k životu ako kyslík.
Dávajú nám energiu, motiváciu a niekedy aj zaslúženú radosť.

Problém vzniká vtedy, keď sa odmena začne tváriť ako zmysel.

Najväčšie omyly v živote totiž vznikajú práve vtedy, keď si odmenu pomýlime so zmyslom.

Odmena je rýchla. Príde po výkone, po úspechu, po víťazstve. Odmenu vidia aj ostatní.
Odmena môže byť cieľom.

No zmysel je pomalší.

Zmysel sa nenapĺňa pri potlesku. Zmysel často vidí len ten, kto ho žije.

Dnešný svet je plný odmien. Stačí sa pozrieť okolo seba.

Na sociálnych sieťach prichádzajú v podobe lajkov a s množstvom sledovateľov. V práci v podobe kariérnych stupňov a titulov. Vo verejnom živote v podobe moci a vplyvu.

Je prirodzené, že nás priťahujú. Ľudský mozog je na odmeny citlivý.

Lenže práve preto nás dokážu tak ľahko oklamať.

Môžeme zbierať uznanie a zároveň cítiť prázdno.
Môžeme stúpať vyššie a zároveň mať pocit, že sa niečo dôležité stráca.

Náš čas totiž neúprosne plynie a minulé odmeny sa rozplynuli ako ranná hmla.   

Nie preto, že by úspech bol zlý. Ale preto, že úspech nie je to isté ako zmysel.

Zmysel totiž nie je to, čo dostávame. Zmysel je to, čomu sa dávame.

Preto sa niekedy stane zvláštny paradox.
Človek môže dosiahnuť všetko, čo si kedysi želal – a predsa cítiť, že to nestačí.

Nie preto, že by bol nevďačný. Ale preto, že odmena nasýti len na chvíľu.

Zmysel je iný druh potravy.

Zmysel sa rodí v tom, čo presahuje samotného človeka. V práci, ktorá má význam aj pre niekoho ďalšieho. Vo vzťahoch, ktoré nie sú založené na výhodách. V rozhodnutiach, ktoré dávajú životu smer.

Nie je to vždy pohodlné.
Zmysel totiž niekedy znamená aj námahu, zodpovednosť alebo vytrvalosť.

Odmena prichádza rýchlo. Zmysel dozrieva pomaly.

A práve preto sa tak ľahko pomýlia. Vôbec nejde o to, aby sme sa vzdali odmien!
Ide skôr o to, aby sme vedeli rozpoznať, čo je čo.

Odmena poteší. Zmysel unesie život.

A keď sa tieto dve veci náhodou stretnú – keď práca, ktorú robíme, prináša aj odmenu aj zmysel – vtedy má človek pocit, že stojí na správnom mieste.

Lenže keď sa nestretnú, otázka zostáva stále namieste: nie všetko, čo nás odmeňuje, je zároveň zmysluplné.

A preto sa oplatí občas zastaviť a spýtať sa:

A má to všetko ešte vôbec zmysel…
ak zbierame odmeny – ale strácame dôvod, pre ktorý sme začali?