Zmysel života sa neobhajuje. Zmysel života sa žije.
Niektoré rozhodnutia netreba obhajovať. Stačí ich žiť. Tento blog je zamyslením nad tým, prečo zmysel života nevzniká v diskusiách a vysvetleniach, ale v tichom súlade medzi tým, kým sme a ako žijeme.
V istom bode života si človek všimne zvláštnu vec.
Že čím viac vysvetľuje, prečo žije tak, ako žije, tým menej je si tým istý.
A naopak – ľudia, ktorí pôsobia pokojne a vyrovnane, zvyčajne nič nevysvetľujú.
Nie preto, že by boli arogantní.
Ale preto, že zmysel ich života si nepotrebuje nič dokazovať.
Zmysel nie je názor. Nie je to postoj, ktorý treba obhájiť v diskusii.
Je to spôsob, akým človek stojí vo svojom svete.
Vidno ho v tom, ako vstupuje do dňa. Ako pracuje.
Ako sa správa k ľuďom, ktorí mu nič nemusia.
Ako znáša veci, ktoré nejdú podľa plánu.
Keď má život zmysel, necítiš potrebu ho dokazovať.
Nepotrebuješ nikoho súhlas. Ani potlesk.
Stačí, že vieš, kde si – a prečo tam si.
Dnešná doba však od nás chce opak. Že správne rozhodnutia treba obhájiť.
Že vlastnú cestu treba vysvetliť. Že ak žiješ inak, musíš to vedieť zdôvodniť.
Lenže život nie je projektová dokumentácia. A zmysel nepotrebuje verejnú obhajobu.
Niektorí ľudia si zvolia radikálnu zmenu. Iní urobia tichý úkrok bokom.
Niekto odíde. Niekto zostane. Niekto spomalí. Niekto konečne zrýchli.
Rozdiel nie je v rozhodnutí.
Rozdiel je v tom, či sa po ňom človek cíti viac sám sebou vo vlastnom živote.
Zmysel života sa často skrýva v obyčajných veciach, ktoré si titulky nevšímajú.
V práci, ktorá nie je dokonalá, ale je na tvojej strane.
Vo vzťahoch, kde sa nemusíš pretvarovať. V rytme, ktorý nie je ideálny, ale je tvoj.
A najmä v tom, že večer nemusíš sám seba presviedčať, že zajtrajšok má význam.
Keď sa zmysel žije, je tichý. Nie je to eufória.
Skôr pocit pevnej pôdy pod nohami.
A možno práve preto niekedy pôsobí menej „atraktívne“ než životy iných.
Ale je stabilnejší. A dlhodobo únosnejší.
Ak máš pocit, že svoj život musíš neustále obhajovať, možno ešte nie je celkom zosúladený s tebou. A ak ho už neobhajuješ – možno si sa k nemu práve priblížil.
Zmysel života sa neobhajuje. Zmysel života sa žije.
A keď sa žije, nie je potrebné o ňom hovoriť nahlas.


Celá debata | RSS tejto debaty