A má to všetko ešte vôbec zmysel…?

Všetci máme predstavu, aký by mal byť náš život. Ale čo ak ho nežijeme? A čo ak je medzi tým, čo chceme – a tým, čo naozaj žijeme – tiché, únavné napätie?

Zmysel života nehľadaj v tom, čo chceš. Ale v tom, čo žiješ.

Ak je medzi tým, čo žijeme – a tým, čo by sme chceli žiť – rozdiel, vzniká napätie. Nie krik, ani dráma. Ale niečo v nás sa začne ozývať. Trápi sa. Unavuje. A ak to trvá príliš dlho, vynorí sa otázka:
„Toto je môj život? Takto má vyzerať navždy?“

Zmysel nie je cieľ. Je to cesta, ktorou by si chcel ísť.

Filozofi hovoria, že naplnený život žijeme vtedy, keď náš každodenný život zodpovedá tomu, čo vnútorne považujeme za dôležité.

Zmysel má totiž dve roviny:
• To, po čom túžime a čo cítime ako správne.
• A to, ako v skutočnosti žijeme.

Ak sa tieto dve roviny rozchádzajú, niečo v našom vnútri sa začne ozývať.
Ak sa ráno netešíš do práce a z práce sa netešíš domov – je jasné, že niečo nie je v poriadku. Nie preto, že si slabý. Ale preto, že tvoj spôsob života nenapĺňa tvoj zmysel. A život, ktorý by si chcel žiť, sa ti stále viac vzďaľuje.

Ak to trvá pridlho, mnohých ľudí to časom zavedie do čakární lekárov – najprv tela, neskôr duše.
A tie sú v posledných rokoch stále plnšie.

Kde sa zmysel vlastne žije?

V rodinných vzťahoch – s tými, ktorých voláš moji, v pracovných vzťahoch – s tými, ktorí ti dávajú prácu alebo energiu a v susedských vzťahoch – s tými, ktorí sú okolo.

Rodina vytvára tvoju istotu. Práca zabezpečuje prežitie a okolie vytvára kontext tvojho života.
Ak však chýba rovnováha, ak niektorá zo sfér prestáva fungovať, celé vnútro sa začne nakláňať – ako dom bez základov.

Zmysel nie je v tom, že pridáš ešte viac

Často si myslíme, že šťastnejší budeme, keď si „niečo“ pridáme. Nový mobil, nový zážitok, nového človeka… Ale zmysel života nie je o tom, čo máš navyše.
Zmysel života prichádza vtedy, keď sa tvoj spôsob života priblíži tomu, čo vnútorne cítiš ako správne.

Rodinné vzťahy sú ako korene stromu – tiché, hlboké a zásadné.
Pracovné vzťahy sú ako kmeň – držia ťa vzpriameného, nesú tvoju váhu.
Oboje potrebuješ. Ale nesmieš si ich zameniť.

Čo ak ti nevyhovuje to, čo žiješ?

Máš tri možnosti:

1. Môžeš zmeniť prácu, vzťahy alebo prostredie.
2. Môžeš hľadať zmysel v tom, čo máš.
3. Alebo ich začneš dávať do súladu – po malých krokoch, stále bližšie a bližšie k sebe. 

Lebo ako som si raz prečítal na nástenke v triede pred mojou maturitou:
„Ak nemáš to, čo miluješ, musíš milovať to, čo máš.“   Nie vždy to ide hneď. Niekedy to trvá roky.

Ale každá zmena sa začína uznaním toho, že takto to už ďalej nejde.

A práve vtedy prichádza moment rozhodnutia. Treba si vybrať jednu z troch ciest, o ktorých som písal. Lebo je tu ešte jedna – štvrtá – ktorú som zatiaľ nespomenul. A to preto, lebo je najhoršia.

Tá štvrtá cesta vedie k vnútornej frustrácii a tichému trápeniu. Je to cesta nekonečného váhania. Raz chceš odísť z práce, zmeniť vzťahy, začať znova… no o chvíľu sa toho zľakneš a začneš presviedčať sám seba, že veď možno ešte niečo z toho, čo máš, má zmysel. A tak sa ho pokúšaš nájsť tam, kde ho necítiš.

A potom znova príde pochybnosť. A znova útek. A znova návrat. Ako na húpačke.

Práve táto dlhodobá neistota je zdrojom najväčšej bolesti. Nie samotné rozhodnutie – ale jeho odkladanie.

Je úplne jedno, ktorú z tých ciest si vyberieš – dôležité je vykročiť po tej, ktorá je najbližšia tvojej vnútornej identite. Dobré rozhodnutie spoznáš podľa toho, že ak si ho vyberieš, tak sa ti zrazu vnútorne veľmi uľaví! Budeš vedieť, že si na správnej ceste, tak choď po nej pravdivo. A hľadaj súlad medzi tým, čo chceš – a tým, čo máš. Medzi tým, čo cítiš – a tým, čo žiješ.

Pozor na ilúziu šťastia zvonka

Niekedy sa trápiš nie preto, že ti niečo chýba – ale preto, že vidíš, čo majú iní. Porovnávaš sa.
Vidíš obrázky z dovoleniek, úspechy kolegov, nové domy, reštaurácie, šťastné deti v nových outfitoch… A začneš veriť, že šťastie spočíva v tom, mať niečo, čo má niekto iný.

Ale to je lož.

Rozdiely medzi ľuďmi boli, sú a budú. Nikdy nebudeme všetci rovnakí. A šťastie nie je v tom, že máš viac ako sused. Ani v tom, že zažiješ viac ako Tvoji priatelia.

Sú stovky prípadov, ktoré dokazujú, že samotný majetok šťastie neprináša. A že ak sa peniaze stanú zmyslom života, zmysel sa paradoxne vytráca.

Pretože zmysel je viac. Je to niečo, čo všetci nenájdu – ale hľadá ho každý, aj keď o tom nevie.

A ty?

Zamysli sa na chvíľu:
Zodpovedá tvoj každodenný život tomu, čo vnútri cítiš ako svoj zmysel?
Alebo len opakuješ niečo, čo ti už dávno nesedí?

Tento blog ti nehovorí, čo máš robiť.
Len ti potichu pripomína, že zmysel existuje. Aj ten tvoj.
A možno práve dnes je správny čas začať ho hľadať – nie v tom, čo chceš,
ale v tom, čo už žiješ.